Ilustrácia⤢Starší, menší Klinger
Odborná literatúra pripisuje prvý tajch Jozefovi Karolovi Hellovi, konštruktérovi banských čerpacích strojov. Stál tu sedemdesiat rokov.
Banská nádrž, ktorá kedysi poháňala štiavnické bane. Dnes miesto na kúpanie, túry nad kotlinou, bicykel medzi tajchami a pomalé večery. Všetko začína pri vode.
Slovo tajch pochádza z nemeckého Teich, umelá vodná nádrž. Do štiavnickej slovenčiny ho priniesli nemeckí baníci a technici, ktorí tu pracovali po stáročia.
Klinger vznikol ako zásobník energie pre bane. Zberné jarky zachytávali vodu na svahoch, tajch ju ukladal a náhonné jarky ju púšťali k šachtám, kde poháňala čerpadlá a úpravne. Keď sa dnes pozeráte na hladinu, vidíte iba najviditeľnejšiu časť celého systému. Zvyšok je v svahoch a pod zemou.
⤢
Ilustrácia⤢Odborná literatúra pripisuje prvý tajch Jozefovi Karolovi Hellovi, konštruktérovi banských čerpacích strojov. Stál tu sedemdesiat rokov.
Ilustrácia⤢Staršiu hrádzu rozobrali a jej materiál použili v novej. Tesniacu hlinu dovážali z Červenej studne po koľajovej dráhe. Na rok 1829 nezvyčajná stavebná pomôcka.
Ilustrácia⤢Časť násypu sa počas výstavby zosunula. Stavitelia bez dnešných výpočtov a strojov to opravili a pokračovali. Hrádza drží dodnes.
Ilustrácia⤢Hrádza, po ktorej dnes chodíte, je dielom 19. storočia. Zdroje uvádzajú rok 1833 aj 1834, presný rok nechávame otvorený.
Ilustrácia⤢Ministerstvo prikázalo postaviť na tajchu plávajúce kúpeľné zariadenia a prezliekarne. Kvôli zdraviu a hygiene baníkov. Klinger dostal druhú funkciu, ktorú má dodnes.
Ilustrácia⤢„Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“ určil oddelené časy. Ženy v ranných hodinách, muži od poludnia približne do ôsmej večer.
Ilustrácia⤢Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí sú zapísané do zoznamu UNESCO. Klinger je súčasťou územia a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou.
⤢Pred sezónou pribudol nový bufet a sociálne zariadenia a boli skolaudované Apartmány Klinger. Z miesta, kam sa chodí iba okúpať, sa stáva východisko na celý deň.
⤢
Asi 63 olympijských plaveckých bazénov.
Pod pokojnou hladinou je studená, hlboká voda.
Na jednej strane dvadsať metrov vody, na druhej dvadsať metrov násypu.
Prechádzka po hrádzi je súčasťou každej trasy.
Plus 170 km jarkov a vyše 100 strojov na vodný pohon.
Klinger patrí medzi zachované a fungujúce.
Históriu Klingera píšeme podľa odborných zdrojov. Kde si nie sme istí, povieme to. Aj tak je to jedno z najzaujímavejších miest v okolí Štiavnice.
Hellovu hrádzu z roku 1759 rozobrali a jej materiál zabudovali do novej. Starší tajch je doslova súčasťou toho dnešného.
Hlinu na tesnenie vozili dva kilometre po koľajniciach. Jeden odborný zdroj ju označuje za prvú povrchovú železničnú trať na Slovensku.
Vo vnútri je tesniace jadro z ílovitej hliny, ukladané vrstvu po vrstve a udupané. Desaťtisíce vozíkov, ručne.
Kúpalisko nevzniklo z rekreácie. Nariadila ho Viedeň, aby sa baníci mali kde umyť.
Spoločné kúpanie neprichádzalo do úvahy. Kúpeľný poriadok presne určil, kto a kedy smie do vody.
Väčšina sústavy leží zarastená v lese. Keď si na Klingeri zaplávate, užívate fungujúci kus technickej pamiatky.
⤢
Obyčajným násypom by voda presiakla, odplavila jemné častice a hrádza by sa rozpadla. Preto má každá zemná hrádza vo vnútri nepriepustné jadro.
Pri Klingeri bola správna hlina najväčším problémom stavby. Na mieste jej nebolo dosť, tak ju vozili z Červenej studne. Kvalita tejto práce rozhodla o tom, či hrádza vydrží. Vydržala.
Keď pôjdete po korune hrádze, predstavte si, že pod vami je vrstva po vrstve udupaná hlina z Červenej studne.
Klinger je začiatok aj koniec. Ráno vyrazíte od hladiny, na obed alebo večer ste späť. Vyberte si podľa toho, koľko máte času a síl.

Najprirodzenejšie spojenie tajchu a mesta. Najprv lesom, potom uličkami až na Námestie sv. Trojice. Dole to ide samo.

Najkratšia „horská“ verzia dňa. Opačným smerom než do mesta, stále do kopca, až nad kotlinu s výhľadom späť na miesto, odkiaľ ste prišli.

Kopce, tajchy aj mesto v jednom dni, bez auta. Horná Roveň, Paradajs, Tanád, Červená studňa, centrum a späť k vode.

Hlboký lesný Klinger a malé Vodárenské tajchy priamo nad mestom. Rozdiel uvidíte hneď. Mesto je prestávka uprostred.

Banské múzeum v prírode je hneď pod hrádzou. Ráno tajch, potom šachty a štôlne, ktoré voda z tajchov kedysi poháňala. Auto netreba.

Nový zámok, Novozámocká ulica, káva na Trojičnom námestí, Starý zámok, Klopačka a stúpanie späť k vode. Inou cestou dole, inou hore.

Zelená trasa, ktorá končí na Hornej Rovni, kilometer nad Klingerom. Najbližší uzol siete Bajkom k tajchom a výhľady nad Piargskymi tajchami.

Poriadny MTB deň, 87 % prírodného povrchu, červené C. A výhoda, ktorú po štyridsiatich kilometroch oceníte: končíte pri vode.

Na Klingeri sa ľudia kúpu už 175 rokov. Nový bufet a sociálne zariadenia, les naokolo a voda, ktorá je aj v lete príjemne čistá a chladná.

Klinger je lovný revír Miestnej organizácie SRZ Banská Štiavnica. Pre rybára nezvyčajná kombinácia: malá plocha, veľká hĺbka a studená voda pod hladinou.

V zime sa Klinger nezatvára, iba mení účel. Korčuľovanie je tradícia a otužilci tu majú dlhoročnú komunitu.

Doobeda lyže, večer Štiavnica. Jedna poriadna stredne ťažká zjazdovka, detský vlek, lyžiarska škola a požičovňa. Ideálne pre rodiny, ktoré nechcú kvôli jednému dňu cestovať do veľkých stredísk.
Farebný symbol C okolo Klingera je značenie siete Bajkom k tajchom, horských cyklotrás v Štiavnických vrchoch. Každá trasa má farbu, názov a podiel prírodného povrchu. GPX si stiahnite na bajkomktajchom.sk ešte pred jazdou, signál v lese nie je istota. Pri bufete sú stojany aj vybavenie na akútny servis.

Les sa prebúdza, pri vode je pokoj, aký v lete nezažijete. Stromy ešte nemajú plné koruny, takže výhľady sú na jar možno lepšie než v lete.

Leto patrí vode. Nový bufet a sociálne zariadenia, les na dosah a mesto pol hodiny pešo. Parkovisko pri tajchu sa rýchlo plní, z domu to máte osemdesiat metrov.

Parkovisko je voľné, les bez letnej návštevnosti. Tri možnosti podľa toho, koľko máte času.

V zime sa Klinger nezatvára, iba mení účel. A Štiavnica je azda najkrajšia práve vo svojej tichosti.
Auto môže zostať stáť. Z Klingera zídete pešo priamo do centra. Päť rôznych možností, keď dostanete hlad:
Verejné parkovisko pri tajchu je malé a v teplý deň plné skôr, než väčšina ľudí vyrazí. Kto býva priamo pri vode, tento problém nerieši.
⤢
Z Námestia sv. Trojice po červenej, 1,5 km. Hore 30–40 minút, dole 30. Nikto vás neotočí, že je plno.
Z centra niekoľko minút. Praktické najmä na cestu späť hore, keď sa po dni pri vode nikomu nechce stúpať.
Funguje ráno a mimo sezóny. V júlovú sobotu popoludní rátajte s tým, že miesto nebude.
Bez problémov. Pri bufete sú stojany aj vybavenie na akútny servis.
Leto bolo mimoriadne suché a hladina výrazne klesla. Ukázalo sa, že viaceré prítoky a jarky sú zanesené. Tajch totiž žije z vody, ktorá prichádza zo svahov, presne ako pred dvesto rokmi.
Miestni vodári, majiteľ nového bufetu aj majiteľ apartmánového domu sa zapojili do prečistenia jarkov a prívodov. Dážď tým nenahradíme. Ale keď príde, väčšia časť vody sa opäť dostane tam, kam patrí.
Osemdesiat metrov k brehu, tridsať minút do centra, trasy priamo od domu. Sedem apartmánov je ešte voľných.